ned10212018

Aktualizovanépon, 11 jún 2018 10am

  • Vytvoriť účet
    *
    *
    *
    *
    *
    *

    Polia označené hviezdičkou (*) sú povinné.

AhojTrnava.sk

Back Úvod Spoločnosť Rozhovory Landfil: Tvoríme podľa vlastných skúseností, pocitov a nálad

Landfil: Tvoríme podľa vlastných skúseností, pocitov a nálad

( 1 x )

TRNAVA 19. júla 2016 - V roku 2012 rozhodla spoločná stanovačka niekoľkých budúcich členov Landfilu o tom, že je na čase rozbehnúť plnohodnotný projekt. Odvtedy sa Trnava môže pýšiť hudobným telesom, ktoré v našich končinách reprezentuje inteligentný pop alebo, podľa slov speváčky, akustickú alternatívu. Práve speváčku Ivanu Kovačicovú sme spovedali.

Landfil: Tvoríme podľa vlastných skúseností, pocitov a nálad

Obligátne otázky na úvod: Kde, kedy, ako a kto? Kde a kedy ste sformovali vašu kapelu a aká bola motivácia na jej založenie? Kto sú jej jednotliví členovia?

Bolo to tak, že niekedy dávno pradávno sme sa pokúšali s gitaristom Jurajom Bednárikom založiť rockovú kapelu, z ktorej ma jej členovia vlastne vyhodili (haha). Nato sme sa náhodne stretli po nejakých cca dvoch rokoch pri ohni na stanovačke a zistili sme, že by vlastne nebolo zlé, ak by sme to skúsili znova, ale tentoraz z iného súdka. Vtedy sa nám už páčila aj akustická resp. „nežnejšia“ nôta. Na vzniku Landfilu sa spolupodieľal aj môj bratranec – bubeník Juraj Rudík. Nám to však nestačilo a do zostavy na post basáka pribudol gitaristov brat Marián Bednárik a ďalší gitarista Martin Macháček. Motiváciou nám bola samotná hudba, ktorá nás obklopuje a napĺňa. Najväčšou srandou na tom je, že môj otec a otec Bednárikovcov mali kedysi vlastnú kapelu. My teda pokračujeme v ich hudobných šľapajach.

Do akej žánrovej škatuľky by ste sa zaradili, ak teda nemáte ku škatuľkovaniu odpor?

Presnú škatuľku pre tento štýl nemáme. Každý v tom počuje to svoje. Počuli sme aj také názory, že niektoré pesničky znejú ako nashvillské pop-country, iné ako rock, ďalšie ako alternatíva... Keď to už musíme zadefinovať, povedali by sme, že hráme akustickú alternatívu.

Prečo práve názov Landfil?

Landfil bol prvý nápad, keď sme ešte ani nevedeli, či to vyjde. Názov kapely sme s gitaristom Jurajom odvodili z nášho obľúbeného songu od kapely Daughter – Landfill. Landfill s dvomi L znamená v preklade skládka odpadu. My sme odňali posledné L, kedy Landfil ostáva už len Landfilom. Tento názov sa takisto spája aj s časťou dňa, ktorú sme si ja a gitarista Juraj prisvojili dívajúc sa na horizont v spojitosti s Landfilom – západ slnka v gradientoch od žltej, cez rúžovú až po tyrkysovú. V tomto význame sa Landfil dá chápať aj ako „závislý na krajine“.

Aké kapely, prípadne sóloví interpreti vás inšpirujú najviac?

Neinšpirujeme sa konkrétnymi interpretmi. Samozrejme, každý z nás má svoju obľúbenú hudbu, ktorá ho istým spôsobom motivuje a inšpiruje, no v konečnom dôsledku každý z nás počúva niečo iné a práve výsledný mix nášho individuálneho hudobného vkusu vytvára našu kapelu. Takže neviem povedať menovite, že kto.

Snažíte sa vo svojich textoch o akýsi presah? Považujete sa za kapelu s hlbším posolstvom, či je hudba pre vás najmä o zábave? Aký je váš odkaz?

Texty skladieb píšem ja. Nedá sa povedať, že by sme našimi pesničkami išli zachraňovať svet (haha). Ale každopádne texty tvorím podľa vlastných skúseností, pocitov a nálad, ktoré momentálne prežívam. Sú zrkadlom môjho prežívania určitých období v živote, kedy si poviem, že je to pre mňa natoľko silné, že to potrebujem dať von na papier – vo forme plnohodnotnej skladby. Myslím, že v textoch sa nájdu aj iní.

Aký je autorský podiel na vašich piesňach? Je to o jednom človeku, o celej kapele, alebo máte aj „externých“ členov?

Čo sa týka hudby, pesničku vytvorím ja, gitarista Juraj, alebo obaja dokopy. Spravíme aspoň kostru a základy a ostatní si už podľa seba vymyslia vlastné party. Takže hlavní tvorcovia piesní sme ja a gitarista Juraj. Žiadnych externých členov nemáme.

Zahrali ste si aj v štúdiu rádia Express. Aké to bolo a akú skúsenosť vám to dalo?

Skúsenosť z rádia Expres bola veľmi fajn, veľmi sme sa tešili, že sme dostali takúto príležitosť. Ľudia boli milí a aj štúdio bolo super. Jediné, čo ma mrzí je, že náš song vraj nebol „dosť komerčný na to, aby bol hraný v rádiu“. Presadiť sa ako mladá a neznáma kapela je náročné. Nemali by to byť práve slovenské rádiá, čo pomáhajú vlastným kapelám, aby sa dostali do povedomia ľudí? Núti ma to zamyslieť sa.

Nedávno ste vydali nový album. Ako vznikal, koľko vám trvalo, kým ste boli s ním spokojní? Aká je vaša súčasná diskografia?

Presne tak, vydali sme náš debutový album s názvom Paper plane. Toto CD obsahuje desať autorských skladieb, z toho sedem je nahraných v bardejovskom štúdiu LeonArt a tri v pražskom štúdiu Faust Records. CD bolo vytvorené a nahrané vďaka cene víťaza Stropkovskej hudobnej ligy 2014, dnes už súťaže Slovenská hudobná liga. Vytvorenie tohto CD nám trvalo dva roky. Bolo ťažké zosúľaďovať päť ľudí s povinnosťami, aby sme mohli chodiť do Bardejova na viac dní a nahrávať. Museli sme to rôzne zliepať. Mixáž tiež zabrala nejaký ten čas a aj výroba, ale dnes je to už úspešne dokončené. Okrem piesní na CD máme ďalšie skladby v rukáve, ktoré by mali byť na druhom albume. Sú to zatiaľ iba plány, ale určite ich chceme zrealizovať.

Ako často koncertujete? Aké druhy koncertov vám viac vyhovujú - festivaly či klubové akcie? Najhorší a najlepší koncert?

Po povianočnej odmlke, kedy sme mali každý vlastné pracovné aj školské povinnosti, už znova v plnej sile hrávame. Teraz v lete sme odohrali zatiaľ dva koncerty, ďalšie máme pred sebou. Myslím, že neuprednostňujeme nijaký typ koncertu. Všetko je to len o ľuďoch. Keď je vytvorená dobrá atmosféra, je jedno kde hráme. Medzi najlepšie koncertné zážitky môžeme považovať účasť na Rock for people 2014, či hranie ako „po-kapela“ IMT Smile na Stropkovskom jarmoku, no a teraz posledný koncert – ako predkapela Mariána Čekovského a jeho hostí. Samozrejme, každý koncert je pre nás niečím výnimočný. Čo sa týka najhoršieho koncertu, dobre, boli aj tie menej vydarené. Ale že by sme z niektorého mali nejaký vyslovene najhorší zážitok, to sa nedá povedať.

Ako hodnotíte súčasnú trnavskú hudobnú scénu? Máte pocit, že napreduje, alebo ustrnula na mieste?

Tak aj v súčasnoti sa objavujú nejaké fajn mená, ktoré stoja za to, ak ide o Trnavu. Napríklad Jana Andevská alebo Graem Mark band. No časy sa menia a keď som bola mladšia, bola silnejšia éra rockovej a drsnejšej hudby. Vtedy sa Trnava hemžila mladými kapelami. Neviem, či je to len môj dojem, ale v súčasnosti je tých kapiel, ktoré stoja za zmienku v Trnave, menej.

Aké sú plány do budúcnosti?

Naše momentálne plány sú v prvom rade HRAŤ pre ľudí, takisto musíme naplánovať krst nášho CD. Okrem toho sa už veľmi reálne pohrávame s myšlienkou, že čím skôr začneme nahrávať ďalšie pesničky. Je sa podľa mňa na čo tešiť.

Odkaz pre súčasných aj potenciálnych fanúšikov na záver.

Odkázala by som len to, že naša hudba je robená zo srdca, a každý, kto sa jej dokáže otvoriť, v nej môže objaviť kúsok seba, tak ako sme my vložili kúsok seba do skladieb.

Tvorbu skupiny Landfil nájdete na http://bandzone.cz/landfil

Aktuálne novinky na https://www.facebook.com/Landfil

zdroj: DB, fotografia: Landfil

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť