Impaco Trio: Jazz je predovšetkým sloboda

TRNAVA 24. Augusta 2016 - S klaviristom trnavských Impaco Trio Tomášom Köpplom sme sa porozprávali o ich vzniku, prístupe k hudbe a o tom, aký význam má dnes jazz nie len v Trnave.

Pred vznikom Impaco Tria ste už všetci mali bohaté hudobné skúsenosti. Aké boli najvýraznejšie projekty, na ktorých ste sa jednotlivo podieľali?

Bubeník Ondrej hral v niekoľkých projektoch už pred vznikom tria. Konkrétne tiež v jednom inštrumentálnom triu, neskôr v gospelovej kapele. S basgitaristom Martinom nás spája takpovediac spoločná cesta. Aspoň čiastočne. Na jar roku 2013 sme sa stretli v trnavskej folk-rockovej skupine Fándlyho Bicykel. Ja som už predtým mal asi päťročnú skúsenosť s kapelou The Hangmen’s Project, s ktorou sme hrávali melodický symphonic metal. Každý mal teda určitý okruh hudby už zvládnutý a cítili sme, že by sa to dalo spojiť.

Čo vás všetkých troch zviedlo dokopy a motivovalo k založeniu novej formácie?

Za hlavný podnet by som označil odchod všetkých členov Impaca z projektov, v ktorých dovtedy pôsobili. Či už to bol Fándlyho Bicykel alebo Bétel, dalo nám to skúsenosti, no zrazu sme boli sami. Hovoril som si, že je takého potenciálu škoda. A vtedy to prišlo. Na scéne sa objavil odkaz Mareka Brezovského (nám bol dovtedy neznámy) a osoba Oskara Rózsu. Boli sme uchvátení. Ja som dovtedy nepočul presvedčivejší výraz klaviristu v kapele ako bol práve prezentovaný v projekte Hrana. Dravosť, živelnosť, spevnosť a vôbec nejaká revolta... 

Povedal som si, že oslovím Martina a Ondra a skúsime urobiť niečo podobné. Potrebovali sme spev a gitaru. Oslovil som Lenku Novanskú ako speváčku a Martina Sekeru ako gitaristu. Páčil sa mi ich prejav a farba. Išiel som po emóciách. Postupne sme sa ale vykryštalizovali čisto na trojicu muzikantov. Zhodli sme sa, že si dovtedajší názov Impaco zmeníme na Impaco Trio a pustíme sa do tvorby v takomto zložení. Našťastie, po mnohých peripetiách musím povedať, že nám to celkom dobre hrá a sedíme si po muzikantskej, kamarátskej a aj osobnej stránke.

Napriek koketovaniu niektorých členov s tvrdšími žánrami, v Impaco Trio sa venujete jazzu. Za ktorý z mnohých subžánrov tohto hudobného smeru by sa dal považovať ten váš? Čo je pre neho typické?

Nerád klasifikujem niečo na žánre. Už len s ohľadom na to, že študujem klasickú hudbu, ktorá je vo svojej hĺbke a zložitosti matkou ostatnej hudby a má neskutočne veľa podôb a fúzii, nie je celkom fér niečo zaradiť a striktne ohraničiť. Ani v jazze, ani inde. Keď už ale musím spraviť takýto krok, označím náš štýl aspoň ako kultivovaný pop s prvkami jazzu, s groovovým základom a fúziou iných žánrov ako klasika alebo filmová hudba. Je to zdĺhavé, no nikdy by som nepovedal, že hráme čistý jazz. Klobúk dole, to by som urazil všetkých jazzmanov.

My sa skôr hráme s jazzovým vplyvom iných kapiel a nechávame sa tým inšpirovať. Tú tvrdosť ste ale trafili. Niektoré naše skladby skutočne znejú akoby sme sa odtrhli z reťaze. Pravda, často hráme a emócie vyjadrujeme efektami, súzvukmi, ktoré nie sú štandardné a sú drsnejšie, alebo jednoducho naložením dynamiky. Ale tak to cítime. A je to tak správne. Myslím, že to, čo robíme, by malo byť autorské a teda odrážať nás ako osoby a to, čo chceme hudbou dosiahnuť.

Obsahuje jazz nejakú hlbšiu myšlienku, než je iba tá hudobná? Môže byť jazz, podobne ako niektoré iné žánre, aj druhom akejsi životnej filozofie?

Zaujímavá otázka. Dovolím si vyjadriť svoj skromný názor, aj keď vonkoncom nie som ten, čo by mal právo o jazze hovoriť a vyjadrovať sa k jeho filozofii. Pre mňa, a verím, že aj pre celé Impaco Trio, je jazz láskou, pohodou, emóciou, ušľachtilým umením, ale predovšetkým slobodou. Ruka v ruke s technickým majstrovstvom ide aj sloboda prejavu, ktorá nás práve na tomto žánri tak láka a ktorej sa chceme priblížiť. Nejdeme však ochodenou cestou, ale skôr prirodzenou. Na našich skúškach nehrávame jazzové štandardy, no úplne slobodne „jammujeme“. Počúvame, papáme hudbu, rozprávame sa o nej a vzájomne jeden druhého ovplyvňujeme.

Myslím, že jazz má hlbokú myšlienku, ktorá je schopná spájať ľudí. Ale to aj hudba vo všeobecnosti. Ako komunikačný nástroj, akýsi všeobecný jazyk, ušná závislosť a umenie očisťujúce dušu. Niekedy som bol toho názoru, že jazz je vyšší žáner hudby. Teraz skôr verím, že spoznávaním iných žánrov človek rastie. Podobne ako s cudzími jazykmi, chuťou exotických kuchýň a cestovaním, je to o spoznávaní. Ak ste muzikant, zajtra nebudete nikdy hrať tak ako ste hrali včera alebo dnes. Teda ak cvičíte a máte v sebe energiu sa zdokonalovať. Ale to už som odbočil.

Čo sa týka filozofie, napadá mi výrok slovenského dirigenta Juraja Valčuhu, ktorý sa pred Slovenskou filharmóniou vyjadril že: „... hrať dynamicky, to nie je len hrať piano a forte. To je životný štýl!“ Teda robiť veci poriadne a s láskou je takisto filozofiou, a to sa týka aj hrania jazzu. Alebo by som skôr mal povedať žitia jazzu?

Ako to podľa vášho názoru vyzerá s jazzom v Trnave dnes?

Trnava je malé mesto. Ak ste muzikant, každý Vás pozná a vy poznáte každého. Má to výhody, ale aj nevýhody. S Impacom hráme raz tu, raz inde, a sám si niekedy hovorím, či ľuďom s tou našou tvorbou už nelezieme na nervy. Opak je ale pravdou. Na každom koncerte sa nájde neznáma tvár, ktorá nás pochváli, a to nás teší. Takisto nás teší, že vo vedení mestskej správy kultúrnych zariadení sú skúsení ľudia, predovšetkým Peter Cagala, ktorý má na starosti aj festival Trnavský jazzýk. Oživuje kultúru kvalitnou hudbou. A my sme tomu radi. S jeho pomocou sa cez leto konajú koncerty, divadlá a vystúpenia na pešej zóne v Trnave nazvané Leto na Korze.

Ale to by nešlo bez skúsených hudobníkov a zvukárov, majstrov svojho remesla, ktorí v Trnave fungujú a ovplyvňujú tak jej kultúrny život. Z mnohých sú to najmä Michal Bugala, Juraj Gregorík, Filip a Juraj Hittrichovci, Ján Tököly, Jana Andevská... Samozrejme, nemáme takú scénu ako Bratislava alebo také zázemie ako Piešťanský Kursalon, ale aspoň to tu žije. Nehovorím, že v Trnave musí hrať len jazz. Koniec koncov, s kapelou Impaco Trio k tomu ani nijak neprispievame, no veľmi nás teší tá rôznorodosť a spolupráca s mestom.

Na internete sa dá nájsť niekoľko vašich pôvodných nahrávok. Zostanú iba tam, alebo sa dočkajú aj hmatateľnej podoby?

Nepripravujeme zatiaľ hmatateľnú podobu. Nahrávky sme zavesili na internet ako istú formu prezentácie. Myslíme, že v dnešnej dobe už mnoho ľudí nevláči so sebou CD-čká, ale majú všetko na kľúči, nakupujú už cez iTunes, Spotify... Týmto samozrejme nezaznávam CD nosiče, no možno je ich slávna doba už prekonaná.

Pre nás je to samozrejme aj otázka financií. Načo budeme tlačiť 500 CD, keď nehráme komerčnú muziku a našu tvorbu riešime v podstate ako koníček? Takto nám to robí radosť a absenciu nosiča si vynahradzujeme živým hraním.

Svedčí podľa vás tomuto žánru viac vinyl, či digitálny formát?

Vinyl je vinyl, CD je CD. Ak si chce niekto vypočuť dobrú kvalitu, ide pre Vinyl. Ostatným stačí aj CD. Každé z toho má výhody a nevýhody. Ak by som mal gramofón, počúval by som na tom všetko od Monteverdiho až po Parova Stelara. Je to osobná voľba a preferencia.

Pri živých vystúpeniach dávate prednosť výlučne vlastnej tvorbe, alebo občas neodoláte a strihnete si improvizáciu na nejakú dobre známu a časom overenú tému?

V drvivej väčšine prípadov hráme vlastný set skladieb. Berieme to ako sebaprezentáciu. No občas dovnútra skladieb zapracujeme nejakú tému, ktorá sa hodí a zaujme. Mne osobne sa veľmi dobre implantuje Slovenská hymna. Potom sa vždy cítim ako rebel. Ak už použijeme nejakú známu tému, vždy pri nej cítime, že nás akoby drží tým, čo máme s ňou napočúvané. Ak si motív vymyslíme vlastný, ponúka nám slobodu svojou neopočúvanosťou a voľnosť v tvorivosti. Totižto, ak by sme prebrali tému, ktorú niekto už pred nami zahral lepšie, ľudia by to porovnávali a nakoniec by sme si tým iba uškodili. Takto máme istotu, že ľudia sa nebudú cítiť úplne komfortne ako pri počúvaní známej melódie, no nájdu si komfort s motívom, ktorý im predstavíme a budú zvedaví, čo s sím urobíme.

Ako to vyzerá s koncertmi? Ako často a na akých druhoch podujatí hrávate? Predpokladám, že OpenJazzFest bude na rade až budúci rok. :)

Vždy sme radi, keď máme kde hrať. Zvláštnosťou je, že sa lepšie cítime na malých pódiách, kluboch až kaviarňach. Sme v kontakte s publikom, a to nás inšpiruje. No veľké scény sú pre nás výzvou. Momentálne nás čaká koncert asi na najväčšom pódiu, na akom sme mali doteraz možnosť hrať. Bude to na Campfeste. Sme zvedaví, ako koncert dopadne.

Hrávame zväčša na koncertoch, no naša hudba sa výborne hodí k vernisážam, či ako „podmaz" do baru. Vystúpení nemáme veľa. Vždy sa snažíme dohodnúť pár najmä na leto, kedy máme viacej času a chuti cestovať a spoznávať rôzne kúty krajiny. Veľké festivaly ako OpenJazz, Mikulášsky Jazzový festival, Trnavský Jazzýk, One day Jazzy festival a Bratislavské jazzové dni sú naše méty a skromné priania. Veľa je to v tejto sfére o kontaktoch a o tom, aké súťaže vyhráte. Nás ako chalanov, ktorých baví vlastná tvorba a hrajú pohodovú muziku, príveľmi hra širokých lakťov neláka.

Aké sú vaše plány do budúcnosti?

Plánujeme zostaviť album. Nie však obyčajný. Bude pozostávať z live nahrávok a už vydaných skladieb. V niekoľkých skladbách by sa mal vyskytnúť aj spev a dokonca (pevne tomu verím) by sme radi na album umiestnili aj skladbu pre sólo basgitaru. Jednoducho všetko to najlepšie, čo vzišlo z nášho pera, čo sa nám podarilo dobre nahrať a čo určite stojí za vypočutie. Či vydáme album na CD, alebo bude k dispozícii iba na stiahnutie, to sa ešte rozhodneme. Každopádne sa veľmi tešíme a tešiť by sa mali aj každý, komu sa album dostane do rúk. V dlhodobejšom horizonte plánujeme koncertovať, hrať, tvoriť ďalej a robiť našou hudbou radosť iným. Bližšie plány nechávame na Božiu prozreteľnosť a kormidlo Impaco Tria zverujeme Jemu. :)

Ďakujem za rozhovor. Slovo na záver pre súčasných, ale aj potenciálnych fanúšikov...

Zo srdca by som chcel poďakovať všetkým fanúšikom a podporovateľom, každému jednému čo nám na koncerte tlieskal alebo sa pristavil, keď sme hrali. Veľmi to pre nás znamená. Prial by som všetkým ľuďom dobrý hudobný vkus, šťastie na hudobné zážitky, schopnosť počúvať a otvorené srdce, pretože darmo uši počúvajú, keď srdce drieme. Ďakujem!

Zdroj: AhojTrnava.sk, foto: Impaco Trio

Sledovať kapelu Impaco Trio môžete aj na ich facebookovej stránke.

Lajknite si facebookovú stránku AhojTrnava.sk, ak chcete byť lepšie informovaní o novinkách.

POZRITE SI TIEŽ:

• FishArtCollection: Toto sa raz prisnilo nášmu gitaristovi, tak sme to použili
• Landfil: Tvoríme podľa vlastných skúseností, pocitov a nálad
• Pavel Opatovský: V prvom rade sa snažím si skupinu alebo interpreta dobre vypočuť