Recenzia na debutové CD trnavskej skupiny Landfil

Nedávno trnavská kapelka Landfil vydala svoj debutový počin, ktorého jeden výlisok sa dostal do rúk aj nám, tak sme sa na neho pozreli bližšie. Pri recenzovaní väčšinou nemá význam opisovať dielo od pesničky k pesničke, pretože najlepšie to týmto spôsobom posúdi sám poslucháč. Dôležité je priblížiť charakter nahrávky, a na to by nám malo poslúžiť vypichnutie niekoľkých „highlightov“ z dosky. Tu sú:

Úvod patrí titulnej a rezkejšej skladbe Paper plane, ktorá bola jednou z pätice piesní dostupných na stránke kapely ešte pred oficiálnym vydaním CD. Napriek molovejšiemu posadeniu vyvoláva pozitívne emócie, ktoré umocňuje „rozletený“ refrén: „Oh oh I am weightless“. Skladba dokonale spĺňa úlohu predstavenia kapely a jej schopností, či už muzikantských alebo kompozičných.

We´re up je rozcítená balada, zvukovo viac orientovaná na akustické prvky. Časom sa pridáva zvyšok kapely, no ten stále iba podfarbuje dominantnú akustickú líniu. Osobne vo mne táto skladba evokovala pomalšie pesničky z čias albumu Off the ground Paula McCartneyho. Navodzuje upokojujúcu atmosféru, do ktorej sa poslucháč musí nechať vtiahnuť, ak ju chce naplno precítiť. Veľmi vydarený kúsok.

Easy song nezostáva nič dlžný svojmu názvu. Už úvod napovedá, že tempo bude o niečo rýchlejšie a celá pieseň viac uvoľnená, než bola predošlá We´re up. Navyše sa tu kapele podarilo vytiahnuť z rukáva naozaj chytľavý refrén. Konštrukcia skladby je veľmi jednoduchá, no o to priamočiarejšia a chytľavejšia.

Sun považujem za najlepší track z celej dosky. Napriek pomalému tempu, „zasnívaným“ harmóniám a mierne filozofickému textu upúta ihneď poslucháčovu pozornosť a zasvätí ho do hlbín interpretovej duše. Dokonca je aj chytľavá, tým spôsobom, že sa dokáže vynoriť človeku v hlave počas nostalgického spomínania. Na to je, podľa môjho názoru, úplne ideálna.

Mistakes je v rámci možností tohto žánru najtemnejšia zo všetkých piesní na albume. Je celá položená v molovej rovine, prenasleduje ju takmer až klasický klavírny motív a pomalé tempo, ktoré pieseň držia až po výbušnejšie sólo akoby pod napätím. Ale už názov predznamenáva, že teraz je čas dať nachvíľu bokom pozitívnejšiu nôtu a zaspomínať si na staré omyly. Takže iné sa asi ani čakať nedalo. Opäť jedna z najlepších vecí na albume.

Behind four walls toto dielko uzatvára. Jej predbežná verzia sa dá na stránkach kapely nájsť pod názvom C. Je to asi najhravejšia vec z albumu, čo možno spôsobuje bluesoidné tempo, preskakovanie z jednej harmónie do druhej a takisto hravý text: „And you were like that before. With beautiful world, little box, toys on the floor.“ Decentný záver predstavenia.

Dúfame, že sa Landfilu nabudúce podarí minimálne rovnako dobrý počin, ak nie ešte lepší. Ako nám prezradila frontmanka v rozhovore pre AhojTrnava.sk, kapela už premýšľa nad novým materiálom, takže sa máme na čo tešiť.

Zdroj: AhojTrnava.sk, fotografia: Landfil

POZRITE SI TIEŽ:

• Landfil: Tvoríme podľa vlastných skúseností, pocitov a nálad
• FishArtCollection: Toto sa raz prisnilo nášmu gitaristovi, tak sme to použili
• Pavel Opatovský: V prvom rade sa snažím si skupinu alebo interpreta dobre vypočuť